Deň prvý

Autor: Ľudmila Nárožná | 17.9.2012 o 17:35 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  122x

Sedím v autobuse na ceste za niečím novým . Nemám výčitky . Nemám obavy . Nemyslím na nič . Nespomínam . Neplánujem . Za oknom sa mení scenéria sveta . Nížiny striedajú hory . Lúky polia . Ľudia ľudí . Pominuteľnosť okamihu . Poludnie vystriedal súmrak , keď sa moja noha dotkla chodníka nástupišťa . Vietor na tvári zmyl strach a neistotu , odvial prestrašený pohľad .

 

– ahoj , to som ja Tomáš , akú si mala cestu ?  - prihovoril sa mi muž v strednom veku prívetivým pokojným hlasom . Nadýchnem sa a vykročím k autu , ktoré ma odväzie na miesto , čo na istý čas budem nazývať domovom  . Je večer zotmelo sa ulice mesta lemujú vysoké , štíhle , elegantné , moderné lampy , stojace v presných , pravidelných intervaloch  . Keď privriem oči zdá sa mi , že splývajú v jednu dlhú žiariacu stuhu , ktorá ma vedie niekam .  Cestu mestom spomaľujú len križovatky so semaformi . Už len dve . Už len jedna . Áno , ešte zabočíme  doľava . Sme na mieste . Šikovne zaparkoval  na vopred vyhradené a ohraničené  miesto pred rodinný domom . Stojím pred bránou . Vysoký dvojmetrový plot skrýva tajomstvo pred zrakmi okoloidúcich . Spoza neho sa ku mne skláňajú len konáre starej lipy . Pozývajú moju myseľ vpred . Na chrbte pocítim dotyk môjho hostiteľa , ktorým ma pobáda vykročiť . Odomkne a vojde prvý . Nasledujem jeho kroky . Kým opäť uzamke bránu , moje oči hľadajú v desivo vyzerajúcich obrysoch veľkej záhrady niečo známe . Márne , rýchlo , zbytočne . Zamrazí ma . Vybrala som si . Stojí tu . Tu pred poschodovým domom s veľkou záhradou v tichej luxusnej lokalite  .  – bývala tu kedysi škôlka  , - utrúsi sprievodca – tu vedľa je zasa kláštor . Zajtra si to pozrieš . Je to tu veľmi pekné . Uvidíš . – Len kývnem hlavou . Ešte som neprehovorila  . Jedno z najzvláštnejších stretnutí aké som kedy zažila . Medzi iým mi trpezlivo porozpráva o mojej novej práci , ukáže mi moju izbu  , predstaví spoluobyvateľom domu . Ukáže mi suterén so saunou  a bazénom . Je to veľký dom . Suterén , spoločenské poschodie pozostávajúce z kuchyne , baru , obývačky , veľkej haly suplujúcu knižnicu  masívne schodisko na poschodie , kancelária a dve obytné izby v každej sprcha , umývadlo a posteľ . Druhé poschodie tvoria len hala so sedacou súpravou a obytné izby taktiež vybavené sprchou umývadlom a posteľou . Pekný veľký dom . Cítim sa tu maličká . Zavriem za sebou dvere , odhrniem záves . Usadím sa na širokú  parapetnú dosku . Zhlboka sa nadýchnem a zahľadím sa vdiaľ . Mesiac  spočinul v splne a usmial sa na moju slzu .

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza z SaS, pre postoje Sulíka

Mihál nesúhlasí s postojmi Sulíka.


Už ste čítali?