Deň prvý

Autor: Ľudmila Nárožná | 17.9.2012 o 17:35 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  130x

Sedím v autobuse na ceste za niečím novým . Nemám výčitky . Nemám obavy . Nemyslím na nič . Nespomínam . Neplánujem . Za oknom sa mení scenéria sveta . Nížiny striedajú hory . Lúky polia . Ľudia ľudí . Pominuteľnosť okamihu . Poludnie vystriedal súmrak , keď sa moja noha dotkla chodníka nástupišťa . Vietor na tvári zmyl strach a neistotu , odvial prestrašený pohľad .

 

– ahoj , to som ja Tomáš , akú si mala cestu ?  - prihovoril sa mi muž v strednom veku prívetivým pokojným hlasom . Nadýchnem sa a vykročím k autu , ktoré ma odväzie na miesto , čo na istý čas budem nazývať domovom  . Je večer zotmelo sa ulice mesta lemujú vysoké , štíhle , elegantné , moderné lampy , stojace v presných , pravidelných intervaloch  . Keď privriem oči zdá sa mi , že splývajú v jednu dlhú žiariacu stuhu , ktorá ma vedie niekam .  Cestu mestom spomaľujú len križovatky so semaformi . Už len dve . Už len jedna . Áno , ešte zabočíme  doľava . Sme na mieste . Šikovne zaparkoval  na vopred vyhradené a ohraničené  miesto pred rodinný domom . Stojím pred bránou . Vysoký dvojmetrový plot skrýva tajomstvo pred zrakmi okoloidúcich . Spoza neho sa ku mne skláňajú len konáre starej lipy . Pozývajú moju myseľ vpred . Na chrbte pocítim dotyk môjho hostiteľa , ktorým ma pobáda vykročiť . Odomkne a vojde prvý . Nasledujem jeho kroky . Kým opäť uzamke bránu , moje oči hľadajú v desivo vyzerajúcich obrysoch veľkej záhrady niečo známe . Márne , rýchlo , zbytočne . Zamrazí ma . Vybrala som si . Stojí tu . Tu pred poschodovým domom s veľkou záhradou v tichej luxusnej lokalite  .  – bývala tu kedysi škôlka  , - utrúsi sprievodca – tu vedľa je zasa kláštor . Zajtra si to pozrieš . Je to tu veľmi pekné . Uvidíš . – Len kývnem hlavou . Ešte som neprehovorila  . Jedno z najzvláštnejších stretnutí aké som kedy zažila . Medzi iým mi trpezlivo porozpráva o mojej novej práci , ukáže mi moju izbu  , predstaví spoluobyvateľom domu . Ukáže mi suterén so saunou  a bazénom . Je to veľký dom . Suterén , spoločenské poschodie pozostávajúce z kuchyne , baru , obývačky , veľkej haly suplujúcu knižnicu  masívne schodisko na poschodie , kancelária a dve obytné izby v každej sprcha , umývadlo a posteľ . Druhé poschodie tvoria len hala so sedacou súpravou a obytné izby taktiež vybavené sprchou umývadlom a posteľou . Pekný veľký dom . Cítim sa tu maličká . Zavriem za sebou dvere , odhrniem záves . Usadím sa na širokú  parapetnú dosku . Zhlboka sa nadýchnem a zahľadím sa vdiaľ . Mesiac  spočinul v splne a usmial sa na moju slzu .

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.


Už ste čítali?