spomienka na lasku ....

Autor: Ľudmila Nárožná | 18.7.2013 o 3:16 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  131x

Na torzo mesta dopadajú kvapky dávajúc mestu tvár v tomto anonymnom svete . Dostalo meno . Sakury stmavli . Už nekrášlia ani nevoňajú . Možno len v spomienkach iskria láskou milencov sediacich a túžiacich na lavičkách v ich tieni . Nebo zo zemou spájajú len blesky a plač . Stojí na terase sama a hladí na horizont sfarbený vášňou dočervena . Môcť tak splynúť s okolím a uniknúť rutine v ktorej uviazla . Len na chvíľu zavrie oči a nadýchne sa chladného vzduchu ... nejde to , uniknúť .

Vráti sa späť aby upadla do kómy života . Prichádza tma . Lampy potichu vypustili náhrady slnka do ulíc . Bezcieľne blúdenie v byte ukončilo zrkadlo v hale . Hľadí si do očí . nájdem v sebe ešte seba ? Pátrajúc po iskre v hlbinách svojich očí stráca pôdu pod nohami . Na chvíľu sa cítila ako dieťa keď stála uprostred lunaparku stratená v chaose uličiek a krivých zrkadiel s absenciou maminho náručia . Chladné ľadové oči hľadia do očí ľadových chladných bez mihnutia . Zamrzla kdesi medzi bolo a bude . Kŕč jej prebehol v tele zároveň s bleskom za oknom . Svet potreboval zvečniť okamih . Prebrala sa zo spomienky a uložila  telo do mäkkého lôžka . To jej poskytlo tak nutne potrebné objatie . Zatvorila svoje vodavé oči a zaspala . Na sekundu prišiel mier . Po ňom nočné mory plné samoty dymu explózii a dažďa . Niekedy nevie či sa budí do sna , alebo v spánku uniká do reality . V hlave jej hučí boľavé prázdno skorého rána . Predbehlo budík asi o trištvrte hodiny a usídlilo sa pri kuchynskom stole hneď vedľa kávovaru . Sucho v ústach , ťažké viečka  ranná dávka kofeínu a túžba po cigarete . Usrkne si z horúcej kávy a zahasí túžbu po návyku z dávnych čias . Najťažšie okovy nasadili sme si sami ... v čase nerozumu a slabosti . Z rádia hrá balada o láske . Gýče minulého storočia pohladia ucho melódiou a myseľ pekným textom . Vonku prestalo pršať . Vonia to tam slimákmi a ránom . O pár minút začne svitať , o pár minút zahodí výhovorky . Vyzlečie sa z nočnej kože nočné mory spláchnu vlažné kvapky rannej očisty napenené nádejou . Na chvíľu zatúži po krokoch v predsieni . O chvíľu zabudne . Začína rituál líčenia . Staré , ale koncentrované ruky zvádzajú boje s linkami  maskarou a rúžom . Krvavý art zakončí vzdušným bozkom svojmu odrazu v zrkadle . V duchu sa vyhreší a tiež pousmeje nad detinskosťou . Nevadí . Vonku už žiari hreje spaľuje , potí , hľadí  i mučí obrovská žltá guľa . Dnes je však zima . Mrazí ju za krkom keď .... v spomienkach zakopne o lásku ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?