Deň prvý

Autor: Ľudmila Nárožná | 17.9.2012 o 17:35 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  121x

Sedím v autobuse na ceste za niečím novým . Nemám výčitky . Nemám obavy . Nemyslím na nič . Nespomínam . Neplánujem . Za oknom sa mení scenéria sveta . Nížiny striedajú hory . Lúky polia . Ľudia ľudí . Pominuteľnosť okamihu . Poludnie vystriedal súmrak , keď sa moja noha dotkla chodníka nástupišťa . Vietor na tvári zmyl strach a neistotu , odvial prestrašený pohľad .

 

– ahoj , to som ja Tomáš , akú si mala cestu ?  - prihovoril sa mi muž v strednom veku prívetivým pokojným hlasom . Nadýchnem sa a vykročím k autu , ktoré ma odväzie na miesto , čo na istý čas budem nazývať domovom  . Je večer zotmelo sa ulice mesta lemujú vysoké , štíhle , elegantné , moderné lampy , stojace v presných , pravidelných intervaloch  . Keď privriem oči zdá sa mi , že splývajú v jednu dlhú žiariacu stuhu , ktorá ma vedie niekam .  Cestu mestom spomaľujú len križovatky so semaformi . Už len dve . Už len jedna . Áno , ešte zabočíme  doľava . Sme na mieste . Šikovne zaparkoval  na vopred vyhradené a ohraničené  miesto pred rodinný domom . Stojím pred bránou . Vysoký dvojmetrový plot skrýva tajomstvo pred zrakmi okoloidúcich . Spoza neho sa ku mne skláňajú len konáre starej lipy . Pozývajú moju myseľ vpred . Na chrbte pocítim dotyk môjho hostiteľa , ktorým ma pobáda vykročiť . Odomkne a vojde prvý . Nasledujem jeho kroky . Kým opäť uzamke bránu , moje oči hľadajú v desivo vyzerajúcich obrysoch veľkej záhrady niečo známe . Márne , rýchlo , zbytočne . Zamrazí ma . Vybrala som si . Stojí tu . Tu pred poschodovým domom s veľkou záhradou v tichej luxusnej lokalite  .  – bývala tu kedysi škôlka  , - utrúsi sprievodca – tu vedľa je zasa kláštor . Zajtra si to pozrieš . Je to tu veľmi pekné . Uvidíš . – Len kývnem hlavou . Ešte som neprehovorila  . Jedno z najzvláštnejších stretnutí aké som kedy zažila . Medzi iým mi trpezlivo porozpráva o mojej novej práci , ukáže mi moju izbu  , predstaví spoluobyvateľom domu . Ukáže mi suterén so saunou  a bazénom . Je to veľký dom . Suterén , spoločenské poschodie pozostávajúce z kuchyne , baru , obývačky , veľkej haly suplujúcu knižnicu  masívne schodisko na poschodie , kancelária a dve obytné izby v každej sprcha , umývadlo a posteľ . Druhé poschodie tvoria len hala so sedacou súpravou a obytné izby taktiež vybavené sprchou umývadlom a posteľou . Pekný veľký dom . Cítim sa tu maličká . Zavriem za sebou dvere , odhrniem záves . Usadím sa na širokú  parapetnú dosku . Zhlboka sa nadýchnem a zahľadím sa vdiaľ . Mesiac  spočinul v splne a usmial sa na moju slzu .

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?