sen 2

Autor: Ľudmila Nárožná | 29.6.2012 o 17:33 | (upravené 30.6.2012 o 14:41) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  84x

Prechadzam mestom . Ulice vyľudnene vítajú moje kroky . Vo vzduchu cítiť dažď . Vo vzduchu cítiť strach . Je ticho a hrdlo zviera úzkosť . Za chvíľu budem doma . Piatok , voľný večer sľubuje slobodu . Ale sama

 

Prechádzam mestom . Ulice vyľudnene vítajú moje kroky . Vo vzduchu cítiť dážď . Vo vzduchu cítiť strach . Je ticho  a hrdlo zviera úzkosť . Za chvíľu budem doma . Piatok , voľný večer sľubuje  slobodu . Ale sama . Deti na prázdninách , partner v nedohľadne . Nechá ma čakať . Nevadí moje oči už dávno omrzelo vyzerať ho v diaľke  . Zapálim sviečky . Zabalím sa do deky  a usadím unavené telo do kresla oproti oknu . Celý život sa rada dívam na dážď . Uši mi hľadí šum . Božská symfónia  kvapiek narážajúca na sklo , dlažbu , zábradlie , či odkvap . Keď príde čas odbijú zvony a spustia allegro . Zúrivé finále vyburcuje adrenalín majstra  . Viečka prikryjú zrak . Nechajú oči len tak . Cez viečka zabliká sviečka . Ako  maják čo ukazuje lodiam  smer , nechá mi myseľ uletieť . Zrazu sme na lúke pri jazere .

Ja , ty deti . Myslím , že kdesi okolo behá pes . Voda zrkadlí pokoj , vánok odvieva výčitky  . Zostal len smiech . Zostala len láska . Zostal len okamih prítomnosti . Vietor k nám zavial dym s neďalekého ohniska . Objímajú ma deti . milujem ich . dym silnie . Ilúzia stráca na obrysoch . Utíchol smiech . Ostal len dym . Nastala žiara . Horím . Nebolí to . Plamene ma hladia . Sviečka im dovolila únos  .  Prekvapili ma v spánku  . Hladím na seba z výšky . S úsmevom na perách  . Je mi fajn . Moja posledná spomienka nepatrí bolesti . Nepatrí samote . Moja posledná spomienka je na život . Presne taký ako som vždy chcela . Pokojný a šťastný .  Zo mňa zostáva už len torzo . Z vybavenia bytu tiež . Už  po mne nezostalo nič . A vonku bliká maják . Vydám sa za ním . Cez slzy prítomných  , cez sny mojich lások  . Prejdem popri vás a zanechám vám mrazenie v zátylku . Vydám sa za svetlom v tme . Sama som svetlom . A prší  . Allegro strieda tiché pianissimo . Kdesi v tom tichu sa rodí život  . Dážď zmyl bolesť , dážď ukončil noc .

Nastalo ráno . . .

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?